Pred 170 rokmi sa v Beckove narodil známy historik Bartolomej Revický, ktorý svoj život zasvätil štúdiu krvavej grófky z Čachtíc. A hoci od jeho smrti uplynulo už 95 rokov, ešte i dnes môže poodhaliť tajomstvá regionálnych dejín.

V Beckove žilo množstvo slávnych osobností a narodil sa tu aj známy regionálny historik Bartolomej Revický. Svetlo sveta uzrel 24. augusta 1850. Narodil sa Johanne Berényi a Alfrédovi Revickému de Revisnye. Bartolomej bol ich najstarším synom, no Revickí mali údajne až desať detí a čo je zaujímavé, 4. júna 1909 dokonca oslávili diamantovú svadbu. Otec Bartolomeja bol v Beckove váženou osobnosťou, keďže tu pôsobil ako miestny lekár, no jeho najstarší syn si napokon vyvolil cestu duchovnú. Teológiu študoval v Ostrihome a za kňaza ho vysvätili ako 23-ročného, presne v deň jeho narodenín.

Dejiny Prepoštstva blahoslavenej Panny Márie v Novom Meste nad Váhom od Bartolomeja Revického. Zdroj: antikvarium.hu

Bartolomej spočiatku pôsobil v Tesárskych Mlyňanoch, no netrvalo to dlho a napokon sa vrátil do svojho rodného kraja. V roku 1874 sa presídlil do neďalekého Nového Mesta nad Váhom, kde sa popri svojich kaplánskych povinnostiach začal systematicky venovať aj regionálnym dejinám. Oslovila ho aj história novomestského prepošstva, o ktorom sa rozhodol napísať monografiu. Dielo s názvom A boldogságos szűzről czimzett Vág-Ujhelyi prepostság története (Dejiny Prepoštstva blahoslavenej Panny Márie v Novom Meste nad Váhom) bolo písané po maďarsky a keďže táto téma bola mimoriadne rozsiahla, napokon ho dokončil až v roku 1897.

Z Nového Mesta sa medzičasom presunul do Pobedima (1878-1885) a odtiaľ napokon do neďalekých Čachtíc (1885-1912), kde sa realizoval vari najviac. V roku 1898 inicioval vznik miestneho samovzdelávacieho kruhu, v rámci ktorého prednášal rôzne historické témy, a o rok neskôr dokonca slávnostne otváral miestnosť Kresťansko-meštianskeho čitateľského kruhu v Novom Meste nad Váhom. A práve tu po prvý raz prednášal o krvavej grófke z Čachtíc, ktorá mu počas jeho pôsobenia v Čachticiach tematicky priam učarovala. Spomínaná prednáška s názvom Alžbeta Báthoriová bola v roku 1900 dokonca vydaná tlačou a celá práca je písaná v slovenčine. Tu sa však jeho archívny výskum ani zďaleka nekončí. V roku 1903 o krvavej grófke publikoval prácu aj v nemčine: Elisabeth Báthory. Ein denkwürdigen Kriminal-Process des 17. Jahrhunderts (Alžbeta Bátoriová. Pamätihodný kriminálny proces 17. storočia).

V regionálnej publikácii Bartolomeja Revického je odfotený aj rodový erb Stiborovcov, ktorí výrazne ovplyvnili dejiny Beckova. Zdroj: antikvarium.hu

O tri roky neskôr odkryl verejnosti ďalší neznámy kúsok histórie, a to súdny spor medzi šľachtickými rodinami Potvorickovcov z Potvoríc a Kiirtyovcov a Pogániovcov z Brunoviec. Išlo o dielo Egy főbenjáró per Nyitra vármegyében /1561-1564/ (Jedna súdna pravota v Nitrianskej župe /1561-1564/).

Málokto však vie, že sa okrem duchovnej dráhy a regionálnej histórie venoval aj amatérskej archeológii (od roku 1902 bol členom spoločnosti Societas Anthropologica vo Viedni). Bartolomej Revický bol teda človek mimoriadne všestranný, vzdelaný,  jazykovo nadaný a najmä činorodý. Do dôchodku šiel napokon až v sedemdesiatke a svoju životnú púť ukončil v Bratislave, kde 18. januára 1925 zomiera. Po jeho smrti telo previezli do rodného Beckova, kde je aj pochovaný. Bartolomej Revický však ešte stále môže poodhaliť tajomstvá regionálnych dejín, pretože jeho rukopisné dielo o čachtickej farnosti nebolo dodnes vydané.

Text: Kristína Jurzová
Zdroj: knihydominikani.sk, Beckovské noviny 2020/1