Loading...

Stručná história hradu

Archeologické nálezy preukazujú existenciu ľudských osídlení v oblasti Beckova už od polovice staršej doby kamennej (Paleolit 270 000 – 23 000 rokov pred n. l.). Beckovské bralo pre jeho strategickú polohu pri severo–južnej obchodnej ceste a pri brode cez rieku Váh sa stalo stanovišťom hliadok a počas Veľkej Moravy (9. – 10. storočie n. l.) bolo na ňom vybudované valové zemné opevnenie s drevenou palisádou na korune valu.

Prvá písomná zmienka o hrade Beckov pod názvom Castrum Blundix („Hrad Bludište“) sa nachádza v listine nitrianskeho župana Tomáša z roku 1208. Hrad (Castrum Blundus) sa spomína i v Anonymovej kronike písanej začiatkom 13. storočia n. l.. Názov Blundix – „Bludište“ hrad dostal kvôli zložitému usporiadaniu jeho objektov a priestorov. Názov hradu uvádzaný v historických prameňoch sa v priebehu niekoľkých storočí postupne menil: Blundix – Blundus – Blondich – Bolondus – Bulunduz – Bolondócz. Zaujímavou skutočnosťou bolo, že názov hradu a podhradia nebol ten istý. Podhradie sa už v tom čase volalo Beckov, s názvom odvodeným od osobného mena Beck, resp. Becko. Neskôr sa názov podhradia preniesol na samotný hrad a pôvodné pomenovanie „Bludište“ upadlo do zabudnutia.

Kamenný hrad bol pravdepodobne postavený v polovici 13. storočia. Mal slúžiť na obranu severozápadných hraníc Uhorského Kráľovstva. Jeho veľmi dobrú obranyschopnosť preukázala i skutočnosť, že nebol dobytý ani Tatármi počas ich vpádu do Uhorska v roku 1241.

Hrad, bol pôvodne majetkom uhorských kráľov. V roku 1296 sa dostal do rúk Matúša Čáka III. (tzv. Trenčianskeho), ktorý zdokonalil jeho opevnenia a prebudoval ho na svoju rezidenciu. Počas jeho panstva sa Beckov stal významným centrom obchodu a remesiel. Po jeho smrti v roku 1321 sa hrad stal opäť majetkom kráľa, t. č. Karola Róberta, a bol spravovaný kastelánmi. Niektoré pramene uvádzajú, že hradné panstvo Beckov v roku 1379 získal od kráľa Ľudovíta 1. Mikuláš Bánfi za svoje verné služby v bojoch na Balkáne a v Taliansku.

Najvýznamnejšie obdobie z hľadiska rozvoja hradu sa začalo rokom 1388, keď uhorský kráľ Žigmund Luxemburský za verné služby daroval hrad šľachticovi poľského pôvodu Stiborovi zo Stiboríc. Stibor, ktorý bol jedným z najvplyvnejších kráľových poradcov a vlastnil (spravoval) na Slovensku cca 20 hradov, prebudoval Beckovský hrad na honosné rodinné sídlo v gotickom štýle. Boli postavené nové reprezentatívne hradné objekty, vrátane kaplnky s bohatou architektonickou a maliarskou výzdobou.

Po Stiborovej smrti v roku 1414 hrad zdedil jeho syn Stibor II.. Pretože Stibor II. nemal syna, postúpil právo na svoj majetok po svojej smrti v roku 1434 na svoju dcéru Katarínu. Kráľovský koncil však podľa uhorského zvykového práva rozhodol, že Katarína dostane len jednu štvrtinu z otcovho majetku, vyplatenú v peniazoch.

Kráľ Žigmund daroval v roku 1437 (deň pred svojou smrťou) hrad rytierovi Pavlovi Bánfimu, pravdepodobne s podmienkou sobáša s Katarínou, čo bolo neskôr i splnené. Katarína sa teda ako manželka Pavla Bánfiho vrátila na svoj hrad. Po porážke uhorských kráľovských vojsk v bitke pri Moháči s Turkami v roku 1526, kde bol zabitý aj príslušník Bánfiovského rodu Žigmund II. Bánfi, začali Bánfiovci hrad opevňovať a prestavovať v renesančnom štýle na honosné sídlo. Na hrade boli vybudované nové opevnenia a „Delová bašta“. Taktiež mestečko Beckov pod hradom bolo opevnené hradbami s vodnou priekopou. Vďaka tomu hrad aj mesto v roku 1530 odolali útokom tureckých vojsk. V jednej z bitiek s Turkami v roku 1594 padol Ján Bánfi, jediný žijúci syn Ladislava Bánfiho, čo malo za následok vymretie beckovskej línie Bánfiovského rodu po meči. Mimoriadna obranyschopnosť hradu aj mestečka sa potvrdila ešte v roku 1599, kedy hrad aj mestečko odolali nájazdu Tatárov, ktorí ako spojenci Turkov plienili územie horného Uhorska. Po smrti Jána Bánfiho nezhody medzi jeho viacerými dedičmi mali za následok rozdrobenie majetku a postupný úpadok hradu.

V roku 1729 následkom požiaru, ktorý pohltil interiér a strechy, bol hrad zničený a postupne sa z neho stali ruiny.

Vďaka mimoriadnej obranyschopnosti hradu i svojmu vlastnému dobrému opevneniu sa v priebehu 15. storočia i neskôr rozvíjalo aj mestečko Beckov, ktoré sa stalo regionálnym obchodným, kultúrnym a cirkevným centrom, čo pretrvalo až do polovice 17. storočia. Usídlili sa v ňom viaceré uhorské šľachtické rodiny a i v ďalšom období bol Beckov pôsobiskom viacerých významných osobností:

Významné osobnosti Beckova

  • Alojz Medňanský (1784 – 1884) – člen barónskej rodiny, politik a spisovateľ.

  • Jozef Miloslav Hurban (1817 – 1888) – slovenský národný buditeľ, spolozakladateľ (spolu s Ľudovítom Štúrom) spisovnej slovenčiny.

  • MUDr. Ján Ambro (1827 – 1890) – lekár, významne prispel k rozvoju pôrodníctva.

  • Dionýz Štúr (1827 – 1893) – vedec – svetoznámy geológ, geograf, botanik, fytopaleontológ.

  • Ladislav Medňanský (1852 – 1919) – člen barónskej rodiny, popredný európsky maliar

Vďaka svojmu kultúrno-historickému bohatstvu bol hrad Beckov v roku 1970 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Virtuálna prehliadka

Prejdite sa po hrade z tepla Vášho domova. Klikni Tu

Najbližšie udalosti

There are no upcoming udalosti at this time.

Kategorie


Prihláste sa na odber noviniek ...