Dnes si pripomíname 600. výročie vydania prvej dochovanej listiny v slovakizovanej češtine na našom území.

Autorom tohto dlhopisu na 600 zlatých a autorom je „Stibor z Stiborzicz, odjinud z Beczkova hrabie hrabstwie Niterskeho“. Napísaný bol v Skalici 13.decembra 1422.

Originálna listina Stibora mld. Benešovi Henrikovi z 13.12.1422

My Stibor z Stiboric, odjinud z Beckova, hrabie hrabstvie Niterskeho etc. jistec dluhu vzezpodpsaného a my Stibor takež z Stibořic, sedienim na Dobre Vodie a Zaviše z Gostišova, sedienim na Kontratovem kameni, rukojmie s jižmenovanym panem Stiborem, panem našim a zan vyznavame sami za sie i za všechny erby všem, kteřiž tento list vidieti nebo čtuce slyšeti budu, že jsme sluvotnemu panoši Benešovi Hernikovi z Slupna, Kozlik řečenemu a Kateřinie, malženie jeho a k vierne ruce urozenemu panu Hynkovi z Va…, sedienim v Židlochovicích i jejim všem erbom pravého nam požičaneho dluhu dlužny šest set uherskych dobrych svrchupsanym Benešovi, Katerinie, malženie jeho a ku vierne ruce panu Hynkovi i jejich všem erbom slibujeme svu dobru čistu vieru beze lsti společny ruku nerozdielnie na středopostie, jakož již najprve přijde, hotovymi zlatymi zaplatili bez poručenie všelikakeho. Paklyž bychme toho neučinili, jehož Buoch nedaj, tehda čožbykolviek naši prvemenovani vieřitele nebo jejich erbove pro nezaplacenie tiech jistych zlatych škody mezi židy nebo křesťany vzali, kteruž by dobrym sviedomim ukazati a dovesti mohli, ty jiste všecky škody dlužny budem a slibujem zaplatiti. Paklyž bychme toho všeho neučinili, tehda jim dřivepsanym našim vieřitelom i jejich erbom davame plnu moc nas i naše erby napominati, jako na penieze slušie a my sie jim nižadnym skutkem ani reči nemame protiviti, ani jeho kterym pravem nebo sudem odbyvati, dokadz dokudz jemu neboli jim tiech jistych hlavnych peniezi i s škodami plnie nezaplatime. A ktož tento list s jeho Benešovu panie Kateřnu, nebo pana Hynkovu s vierne ruce, neboli i s jejich erbov dobru voli bude mieti, ten ke všemu tiež pravo jako oni sami jma mieti. Toho pro lepšie svedomie sve vlastnie jsme pečeti našim dobrym sviedomim zaviesili k tomuto listu. Jenž jest dan v Skalici v nedieli v den svate Lucie od narozenie Božieho tisic čtyřista a potem dvadsiateho a druheho leta.“

Prepis textu dlhopisu pre tých, ktorí uprednostňujú moderný font

Stibor ml. bol absolventom Karlovej univerzity v Prahe, čo v tých časoch nebolo medzi uhorskou šľachtou tak celkom štandard. Bakalársku skúšku na artistickej fakulte zložil 11.decembra 1400 ako „Stiborius de Bettsko“. Bol taktiež polyglot, ovládal latinčinu, češtinu, respektíve slovenčinu, istotne poľštinu, nemčinu a s veľkou pravdepodobnosťou maďarčinu.

Náhrobný kameň Stibora mld. z Beckova, Historické múzeum v Budapešti

V Skalici v roku 1431 nechal postaviť gotickú budovu – mestský chudobinec, čo pripomínal aj obraz v jeho priestoroch doplnený o oslavnú báseň v latinčine (jej preklad nájdete nižšie). Stiborovská dobroprajnosť neupadla do zabudnutia – dnešné mestské centrum sociálnych služieb v Skalici, plniace obdobnú funkciu ako kedysi chudobince, naďalej nesie meno tohto šľachtica – Štíbor.

Barokový obraz zo skalického chudobinca – po požiari v roku 1632 nahradil pôvodný gotický z čias Stibora mld.

Súčasťou obrazu je aj oslavný text zakladateľa v latinčine. Tu je jeho preklad:

„Tento [obraz] nesie na sebe preslávny erb vznešeného Stibora,
z ktorého zbožnosti bol založený tento dom.
Žiariaci kríž znamená láska k pravému náboženstvu
a dary poskytnuté biednym.
Dvojnásobné zobrazenie dorastajúceho mesiace na tomto obraze
označuje veľké bohatstvo a úžitok [z neho].
Drak chrliaci plamene označuje oheň [rozhorčenie] proti uchvatiteľom,
ktorí sa snažia olúpiť chudobných o ich majetok.
Aký veľký bol Stibor bojovník za Krista,
svedčí čelo zahalené prilbou nepremožiteľného Marsa.
Škoda pre mňa, že táto doba rodí tak málo Stiborov,
ktorí by mali takú zápalistú starosť o chudobného a núdzneho
.“

„Tento dom bol založený 3.novembra 1431 po Kristovom narodení“